Translations:Zlata eRA Folge 42 DAS NEUE ZEITALTER – Neue Technologien und die Welt jenseits unseres Blickfelds; 6.9.2026/4/sk

Obsah

[ 00:00:23 ] Takže ďakujem veľmi pekne. eh zdravia všetkým svetlým rodom, všetkým svetlým ľuďom, svetlo eh do vašej duše a srdca a som veľmi rád, že sa opäť vidíme a počujeme pri 42. pokračovaní relácie Nový vek zo štúdia Kadaň. Eh, som naozaj rád, že opäť po veľmi pozitívnych ohlasoch prijal pozvanie do nášho vysielania Patrik Mago. Patrik, vitaj na úvod. Dobrý večer všetkým poslucháčom. Téma bola naenená jemne, ale bude veľmi veľmi zaujímavá, tak verím, že že opäť to bude trefa. A takisto vítam v relácii za zlatú erru Ivana Krajčirika. Ivan, vitaj. Zdravie všetkým prítomným poslucháčom, ale aj divákov. Som veľmi rád, že 42. Pokračovanie tu zase tu máme. Mi tu aj mikrofón padol hneď z toho celé a som veľmi rád, že dneska to bude naozaj výživné informačne, pretože dnes eh sa dozviete niečo o tých slovanských hájoch a to bude parádne. Ale nielen to. Máme tu pripravené ešte aj ďalšie informácie. Takže Peter, máš slovo, aby sme sa pohli. Tak povedali sme si, že vyhlásenie už poznáte a prípadne ho zavesíme, keby niekto si nepamätal, čo obsahuje, takže ho vynecháme, lebo máme naozaj informačne nabité vysielanie dnes. A začnime teda z kraja. Ivan eh nejaká rieka sa tvorí, ako to tak vnímam a počujem na na našich zdrojových kanáloch informačných. Áno, je to naozaj výnimočne. Mohli ste si mohli ste si všimnúť, že práve sa teraz na to pozerám, že kde som to celé dal a ja som to sem asi nedal.

[ 00:02:13 ] Nevadí, mne sa to také veci stávajú. Eh, ja som veľmi rád, že informačne ste si mohli všimnúť na zlatej ére, že sme teda už vypustili všetky mestá, kde budeme. A výročná cesta, ktorá sa volá z pramenea rieka, sa už začína, dá sa povedať, že za týždeň, pretože takto za týždeň, naozaj presne za týždeň, takto 14. Máme výročie, piate výročie, kedy som ja zavesil prvý film na zlatú éru. Vtedy som ešte netušil, čo všetko za tým bude a čo ma všetko čaká celých päť rokov. Ale môžem povedať, že týchto prvých päť rokov bolo naozaj výnimočné dobrodružstvo. A o tom sa s vami podelím aj na tejto ceste a nielen o to. Chcem vám povedať, že tam zaznejú aj úplne nové informácie, na ktoré čakáte všetci. To znamená, že budeme sa tam baviť aj o nových veciach, čo nás čaká, pretože sme v bode zlomu a ten bod zlomu je teraz naozaj, by som povedal, nielen výnimočný, ale budeme sa o tom baviť aj čo nás čaká, akým spôsobom sme sa pohli ďalej a tak ďalej. To znamená, že prípravy sú u nás absolútne vo finále. Začína sa to o pár dní a eh môžem vám povedať, že tu máme kopec prekvapení pripravených a chcem vám ale aj povedať, že tá cesta je veľmi výnimočná. Nie je to iba séria nejakých prednášok. Chceli sme to tak obohatiť a a dá sa povedať, že aj vás trošku zapojiť.

[ 00:03:56 ] To znamená, že v každom eh meste meste, v každom tom meste, v ktorom sa chystáme, vznikne časť spoločného takého jedného príbehu, ktorý potom dáme aj do nejakého filmu a eh o tej päťročnici zlatej éry potom vyrobíme nejaký film. Takže môžete sa tešiť, budete aj vy tou celou súčasťou. Bude tam veľmi veľa zaujímavých eh eh veľmi zaujímavých vecí. Eh prvé prednášky, eh hneď to tu proste nahodím. Takže prednášky sú prvé v Nitre 149, ako viete, eh kde už hneď za prvý deň sa 150 rezervácií tam bolo. To znamená, že určite sa tam poponáhľajte, ak chcete ísť eh do Nitry. Podobne aj v Martine je obrovský silný záujem aj v ďalších mestách. Sledujeme to, ako sa ľudia prihlasujú. To znamená, že ak chcete byť pri tom, nečakajte. Nečakajte na poslednú chvíľu, lebo sa môže stať, že sa tam aj nedostanete. A myslím si, že toto nie sú len informácie, by som povedal, iba pre našich podielníkov. Ak chcú ľudia vedieť eh niečo viacej, nielen o zlatej ére, o finančnom systéme, o tom všetkom, čo sa tu vlastne celé deje, bolo by super, keby ste prišli, lebo vždy je lepšie, keď sa aj spolu spoznáme z oči v oči. A to je to je, by som povedal, to asi to najlepšie. To znamená, že tá rieka tečie celým Slovenskom a eh budeme na siedmich miestach. Každé mesto po sebe nechá nejakú viditeľnú stopu. A máme tu aj novinku. Budú aj dve české mestá. Nakoniec 29. septembra sa uvidíme vo Svívách a 30.

[ 00:05:26 ] septembra sa uvidíme v Prahe. To znamená, že dve mestá pozerajte na zlatej ére, na Facebooku, na Telegrame. Ehm, to znamená, že v týchto mestách. Eh, čiže sledujte nás, aby ste presne vedeli, kde sa máte prihlásiť, ako aby ste si to svoje mesto eh proste tam zabezpečili to svoje miesto v tom vašom meste alebo tam, kde ste. Tým, že všetky tie prednášky, oni svojím spôsobom, každá bude tak trošku iná. Ono to nebude vždy o tom istom. Každá je tak trošku iná. Eh, videl som, že niektorí ľudia sa chystajú aj do viacerých miest. Eh, bude to naozaj program, ktorý bude výnimočný. To znamená, že preto vám chcem ešte teraz pripomenúť, že v Nitre 149 sme vo Zvolene 16.9, v Poprade 17.9, Košice 18.9, Martin 21, Piešťani tuto u Patrika 22. a v Bratislave 259. Eh, každé toto mesto má prihlasovací link, kde sa môžete, kde sa môžete zahlásiť a kde môžeme spoločne, kde sa tam spoločne jednoducho stretneme všetci, všetci do jedného. To znamená, že nielen priaznici zlatej éry, ale aj priaznici toho, čo tu robíme celých päť rokov, čo budujeme a a hm vlastne naši bratia a sestry, tak by som to povedal. Takže veľmi sa teším na to a verím, že ste hlavní nielen po informáciách, ale aj po tom, aby ste sa znovu stretli, aby ste sa znovu mohli porozprávať aj s vašimi, by som povedal, s vašimi bratmi a sestrami v tých jednotlivých miestach, aby ste si vymenili svoje skúsenosti.

[ 00:07:15 ] Videl som, že sa ľudia stretávajú, využívajú korunu roda, využívajú všetko to, čo Slovenské podielové družstvo rod dalo k dispozícii. Takže ja sa veľmi teším eh v sobotu v sobotu eh v Nitre. Takže vidíme sa v sobotu v Nitre. To je asi všetko, čo by som chcel k tomu povedať, si myslím. Takže super, neváhajte. Eh mestá čakajú. Registrácia takisto. Takže rieka a keď možno chvíľku zlatej éry. Chvíľku. Možno keď počkáš, možnože tu nájdem aj ten na to naše rielsko, ale neviem ho tu nájsť normálne. Neviem, kde sa mi stratilo. Normálne tu nie je. Zaujímavé to je. No mal som to pripravené. No dobre, niečo hovor a možno ešte real dáme dneska. Dobre, dobre. Môžeme aj pred pred záverom ešte dať. Určite. Takže dnes ako ste postrehli, eh sme bez Nora, pretože Noro má nejaké osobné záležitosti, takže tik tak priestor využijeme v plnej miere na to, aby sme hovorili o technológii, ktorá je aj prírodou a príroda, ktorá je technológiou. A keďže budeme hovoriť vlastne s Patrikom aj o slovanských hájoch, tak začnime takým zamyslením zamyslením o stromoch. Možnože ste dnes prešli okolo stromu, možno stál pri ceste, pri dome, na parkovisku. Možno ste pod ním na chvíľu zastali, pretože bolo horúco. Možno ste sa ho dokonca aj dotkli a potom ste išli ďalej. Veď čo už môže byť obyčajnejšie než strom? Stojí na jednom mieste, mlčí, nikam nejde, neuteká pred dažďom, neschováva sa pred zimou, neuhne pred vetrom, jednoducho stojí.

[ 00:09:15 ] Lenže skúste teraz na všetko, čo o stromoch viete, na chvíľu zabudnúť. Predstavte si, že jeden vidíte prvýkrát v živote. Prídete k nemu, zdvihnete ruku a položíte dlaň na jeho kôru. Drsnú, popraskanú, možno trochu teplú. Máme tam nejaký zvuk do toho. Neviem. Martin eh stíšiš si mikrofón? Patrika. Patrik si má vypnutý mikrofóno, Patrik, prosím, lebo nejaké také nejaké tam idú rušivé elementy. Vďaka. Takže položíte dlana jeho kôru, drsnú, popraskanú, možno trocha teplú. A práve tu sa začína celý náš príbeh. Pretože strom pod vašou rukou vôbec nie je tým, čím sa zdá. Najskôr jedna zvláštna vec. Keď položíte dlaň na kôru stromu, máte pocit úplne pevného dotyku. Na úrovni atómov je však tento dotyk oveľa zvláštnejší. Atómy vašej ruky a atómy stromu sa k sebe priblížia na nepatrnú vzdialenosť a medzi ich elektrónmi sa začnú diať elektromagnetické neviditeľné prepojenia. Práve tie vytvárajú odpor, ktorý cítime ako pevný povrch. No zároveň začala prebiehať aj komunikácia na úrovni energií. Takže aj taká obyčajná vec, ako položiť ruku na strom v sebe ukrýva svet. Svet, ktorý naše oči na prvý pohľad nevidia. A zatiaľ čo dlaň zostáva na kôre, medzi nami a stromom už prebieha ďalšia oveľa nenápadnejšia výmena. Vzduch. Keď vojdete do lesa, poznáte to. Svetlo zmekne, zvuky sa vzdialia, vzduch začne voňať ihličím, živou, drevom a vlhkou zemou. Nadýchnete sa a akoby sa celé telo trochu uvoľnilo.

[ 00:11:34 ] Tá vôňa však nie je parfém, ktorý stromy vyrábajú pre nás. Je to ich vlastná prírodná chémia. Stromy uvoľňujú do vzduchu množstvo prchavých látok, napríklad rôzne terpény. Pre strom sú súčasťou obrany. Nemôže pred škodcom utiecť. Nemôže sa presťahovať o 100 m ďalej a tak sa bráni tam, kde stojí. Prírodnou chémiou. Okolo stromu vzniká neviditeľný oblak molekúl a keď doň vstúpime, dýchame ho. Výskumy pobytu v lese skúmajú súvislosti medzi lesným prostredím, stresom, stresovými hormónmi aj aktivitou niektorých buniek imunitného systému. Nie je to kúzlo a strom nie je liek na všetko. A je to možno ešte zaujímavejšie. Je to prirodzená chémia stromu, fyzika vzduchu a biológia človeka, ktorá sa na chvíľu stretná stretne s nami v jednom nádychu. Vaša dlaň je stále na kôre a možno máte pocit, že drevo je príjemne teplé. Aj tu nás naše zmysly trochu klamú. Keby vedľa stromu stál kovový stĺp s rovnakou teplotou, kov by sa vám zdal oveľa chladnejší. Nie preto, že by bol chladnejší, ale preto, že vám teplo z ruky odoberá rýchlejšie a drevo pomalšie. Strom vám teda teplo nedáva, len vám ho neberie tak rýchlo a váš mozog tento rozdiel preloží do jednoduchého pocitu. príjemné teplo. Ale ešte sme sa ani nezačali pýtať, čoho sa to vlastne dotýkame. Pozrite sa na kmeň, na ten obrovský kus pevnej hmoty. Starý dub môže vážiť niekoľko ton. Odkiaľ sa to všetko vzalo? Zo zeme? Veď tam má korene. Lenže keby strom postavil svoje telo prevažne z pôdy, pod starým lesom by museli zostať jamy.

[ 00:14:03 ] A nezostali. Túto záhadu sa pred staročiami pokúsil vyriešiť Ján Baptista Van Helmond. Zobral mladú vrbu, odvážil pôdu, zasadil ju a celé roky ju zalieval. Vrba rástla. Pribúdali konáre, listy, drevo. Po rokoch mala o desiatky kilogramov viac. Pôdy však ubudlo iba nepatrne. Takže usúdil, že strom musel svoju hmotnosť vytvoriť z vody. A nebola to hlúpa odpoveď. Len mu chýbal ešte jeden kúsok do skladačky. A ten mu celé tie roky lietal okolo hlavy. Doslova bol vo vzduchu. Takže sa pozrite hore do koruny na jeden jediný list. Cez drobné prieduchy prijíma zo vzduchu oxidličitý. A teraz sa začne niečo, čo znie takmer ako stará rozprávka o alchymistovi. Slnečný svit dopadá na list. Svetlo zachytáva chlorofyl a jeho energia rozbieha celý reťazec reakcií. Strom prijíma zo vzduchu oxidličitý a postupne z neho buduje nový kúsok svojho tela. Vznikajú cukry, z nich celulóza, pridáva sa lignin a vzniká drevo. Atóm po atóme, bunka po bunke, rok po roku, letokruh po letokruhu. Takže ten kmeň pod vašou dlaňou bol kedysi z veľkej časti vzduch. Uhlík, ktorý dnes tvorí pevné drevo, kedysi neviditeľne poletoval atmosférou. Slnečný svit dopadá na listy a strom z toho, čo nemožno chytiť do dlane, pomaly buduje svoje obrovské pevné telo. Kmeň, konáre, drevo. Ak by sme to chceli povedať poeticky, strom je vzduch pretvorený životom do pevnej podoby. A drevo, drevo je vlastne svetlo, ktoré sa naučilo zostať.