Translations:Zlata eRA Folge 41 DAS NEUE ZEITALTER – Die junge Generation gestaltet ihren eigenen Weg; 23.8.2026/9/sk

[ 01:15:34 ] Ja aj doma, keď to zatancujú alebo keď robíme, že si nahrávame, tak ja sedím, mám projektor doma, vieš, a sedím dve hodiny je nad jednou choreografiou, potom dve hodiny nad druhou pozerám a no a to spracovávam, vieš, lebo to no toto celé dni, hej. Ja som celeník. Ja keď niekto mi niečo hovorí a vie, že keď neodpovedám, tak som tam a to sa deje skoro vždy. A koľko to máš týchto detí? Alebo teda hm junač môžeme povedať kľudne by by sa neurazili, lebo niektorí sú mladší, niektorí starší. Áno. Všetkých spoločne v štúdiu. A to nie sú akože ja som záležiteľ toho štúdia, ale už sme štyria, ktorí tam trénujeme teraz. No v tom roku z informácií, ktoré mám to mali sme 900 detí. 900 detí. 900 detí a mládež je všetkých spolu vo veku od do eh najmladšie u nás majú štyri roky a najstarší teraz konečne sa mi podarilo aj skupinu dospelých udržať jednu sezónu, takže to je 31 plus. Ale koľko má najstaršia eh účastníčka? Lebo tam sú hlavne dievča. Eh, no dievčatá, ženy. To nie, to ti neviem povedať, lebo pre mňa každá žena má 18 rokov, takže ako je to fakt má. Je to je to je to je to fakt fantastické, lebo keď môžem akože ukázať celá tá choreografia, ja som to tiež veľmi prežíval. Hlavne akože keď som toľkokrát tiež pozeral a eh keď som vlastne robil ten strih na to, eh tak eh už vtedy som si uvedomoval ten príbeh, ktorý si vytvoril.

[ 01:17:20 ] Eh jednak tu na fotografiách je veľmi dobré vidieť eh kostýmy, aké tam boli, ako si spojil eh vlastne ten boj, to temno potom s tou ľudovou piesňou, lebo tá hudba je veľmi veľmi dôležitá. eh tie deti, aké sú oblečené v tých hospitalierskych veciach. Myslím si, že potom tu boli nejakí ďalší takí tanečníci, čo niečo predstavovali, hej? Ak by si mohol o tom niečo povedať tu, ktoré vidíme teraz eh na fotografiách. Eh a hlavne ten moment, keď ona sa oslobodila, hej, a keď to proste hodila tam o zem a tam to vlastne vtedy začalo. To boli ako neskutočné, naozaj neskutočné eh zimomriavky. Eh, tak chcem sa ťa opýtať, ako to prežívajú tie deti, že vlastne tancujú také témy vôbec, lebo nie je to pre nich eh taká Ja viem, že už sú asi zvyknuté, lebo nie je to prvá téma, to znamená, že oni tým dosť žijú, ale aké to je pre nich a vyjadrí to tým tancom? Ako to oni prežívajú? Oni už som už to, že sa učia robiť choreografiu, ktorá o niečom hovorí, eh to už je pre nich eh, že tak poviem zážitok. Ako ako hlboký zážitok, tak to mi je ťažko povedať, lebo dneska tie deti inak to trošku vnímajú, ako sme to vnímali my, kedy sme nemali také možnosti kadejaké, ale no že sa že sú z toho hrdé, to je jasné, lebo oni aj keď idú po meste, oni ich poznajú. Oni aj keď sme boli na inom turnaji, to prišli sme s tou choreografiou na prvý turnaj. Eh, tam chodili aj za mnou, aj za nimi, či za nimi deti.

[ 01:18:55 ] Za mnou chodili dospelí, hovoria, že vau, že toto takto nečakali, že že chválili chválili. Ťažko mi je to po, lebo vieš, no nie až ako to chválili, chválili mňa a ja sa nebudem chváliť proste, lebo nemám toho zvyku. My to chápeme, že je to super, lebo my to cítime. No v pohode. A deti, deti, vieš, oni hrdé raz, že niekto im príde a povie, „Au, toto nikdy som niečo také nevidel, vieš, pre tie decká to je, že ok. Takže nie sme len jedna skupina, ktorá znova prišla, spravila pár krokov, niekedy tie isté kroky len v inom poradí a a ako iné skupiny, hej? Lebo niekde v hiphope napríklad, keď tancuješ, tak máš niektoré eh tie staré kroky, ktoré sú neviem Runningman alebo tam Smerf alebo tieto oni sú určené už tie kroky a niekedy sa stane tak, že sa stretneme viacej skupín a polovica choreografie máme tie podobné kroky, nie? A tu pri tom akurát decká. No a tí dospelí, keď ich začali chváť, vieš to keď keď dotancuješ a dospelí plačú. No ja neviem, čo decko cíti, lebo to to ani decko nevie povedať. Oni začali tiež plakať. No jasné, ako deti, nie že akože slzy v očiach alebo tak. No rodičia hlavne títo tiež prežívali. Takže deti sú z toho určite hrdé, ale ako to oni dnuka prežívajú, mne je ťažko povedať, lebo my to tiež tvoríme. Začíname v septembri, aj teraz budeme zase ďalšia choreografia, čo bude.

[ 01:20:19 ] Začíname v septembri a my to tvoríme celý ten čas, celé tie mesiace, napríklad štyri, päť mesiacov to tvoríme. Takže oni už eh to pre nich už nie je taký šok, ale keď vidia to už v kostýmoch a keď už idú prvýkrát to zatancovať, to je pre nich šok, lebo vždycky tam ich niekto hodnotí. Dobre. Eh teraz eh poďme skúsiť ísť s tým dospelým, pretože eh dosť je to tancovanie takejto témy môže byť dosť si myslím, že náročné v takom katolíckom Poľsku. Eh povedzme si to tak, ako to je. Proste táto téma, hospitalieri vidia to tam, hej, ľudia si môžu niečo inak vysvetľovať. Ty si mi hovoril, že dosť to vyvolalo veľký rozruch v tom meste. Vieš mi o tom niečo povedať, že čo sa vlastne dialo alebo ako to vnímajú teda tí dospelí? Čo sa dialo potom? Lebo si mi hovoril, že dosť veľký rozruch to vyvolal po tejto choreografii. Áno. Áno. Lebo oni už ma tam niektorí poznajú a ja mám dosť ostrý jazyk, lebo ja to beriem tak, že ja už nemám ani čas, ani chuť sa s niekým piplať a maznať, keď niečo vidím alebo niečo cítim hlavne. Eh, tak to poviem otvorene. A keď eh na taký tam taký príklad, len aby ste vedeli o čom hovorím. Napríklad, hej, že ja napríklad nemám rád, keď mi človek do očí hovorí, ako veľmi miluje svoje dieťa, že by na neho dal život. A keď ja nechcem jeho decko zobrať do McDonalda, tak ešte mi volá, že ako to, že jeho decko je hladné a že prečo ja ho nechcem zobrať do môjho McDonalda. To je taký taký najľahší príklad.

[ 01:21:51 ] A ja som povedal, ak ak vy ich chcete tráviť, vy ich trávte, ale ja ich nebediem. A nehovorte mi, že ich milujete bezkresne, lebo keby si milovala decko bezkresne, tak mu nedáš ciánok, aj keď len raz na pol roka, ale mu ho nedáš proste. No takže takto dosť tvrdo. Takže oni oni ma už poznajú. Oni ma majú niektorí aj za ako to volajú variáta, takže mešuge troché, ale vedia, že akože, že nie som úplne mešuge, že tak mešuge, že by ma mali kdesi zavrieť. Hej, lebo zase tiež som sa stretol aj s názormi. Ja ho nemám rada, ale rešpektujem to, čo robí. a prináša ku mne veľa rodičov, ktorí sú u nás, tak oni ma moc nemusia, lebo ja som iný eh od nich a som otvorenejší a mám pre nich veľmi kontroverzné názory. A pre a však ale to mám aj na pre Slovákov kontroverzné názory, keď takéto niečo poviem rodičovi, že trávi svoje decko tým, že ide s ním do McDonalda, tak nikto to nechce počuť, ale každý to robí. Takže alebo dobre, generalizujem, ale 80% verím tomu na aj od nás poslucháči. Verím, že to niektorí robia. Ale dobre. To znamená, že stretol si sa proste aj čo sa týka eh čo teraz sa vráťme k tej téme. Stretol si sač s nejakým eh s nejakým zvláštnym názorom, čo sa týka témy, ktorú ste tancovali, že ťa niekto, že bola o tom nejaká diskusia, keď si niekde bol? Vieš čo, keď som ja bol, tak nikto nediskutoval, lebo každý sa bojí, že poviem to, čo nechcel počuť.

[ 01:23:19 ] Ale eh viem, že oni medzi sebou diskutovali a aj keď keď to decká zatancovali, vieš, no to bolo to tie ovácie, ktoré sú niektorí rodičia len na to čakali, lebo už to videli predtým na súťaži, ale nevideli to s touto scénografiou, že za tým sme dali ešte, vieš, som dal tie jak ako tie plamene, keď bol on, akože to povedzme obrazne peklo, nie? A potom eh potom keď vyšli hospitalieri, to čisté nebo, že vychádza slnko a eh takže viem, že vyvolalo to u rodičov aj bolo niekde sme aj na koncerte sme videli, počuli sme aj na nahrávkách, že bože to je to je ne nesamovité. Takže neviem ako by som to povedal, že to je vau. To je fantastické, úžasné. V tom úžasné sa rozumé úžasné. Hej. Najlepšie sa volal, ale a veľa a veľa všetci rodičia, ktorí ktorí prišli, mi mne osobne akože gratulovať, lebo však určite gratulovali aj druhým, ale mne osobne, čo prišli gratulovať, to všetci to chválili, že niečo také ozaj nečakali, že to nevideli, že to, eh, že dalo to veľa do myslenia. Bol jeden, bol, bol chlap, ktorý povedal, viete čo, po tom všetkom, ja som druhý deň zobral syna, išli sme sa prejsť ku rieke na pokec, ako sa má, čo robí, čo ho zaujíma vôbec, čo ho bolí, vieš, také a a každý deň mohol to spraviť každý deň predtým. Takže zmenilo to, určite to zmenilo veľa ľuďom myslenie alebo zobudilo ich to trochu. To malo šokovať a ja myslím, že to aj šokovalo.

[ 01:24:49 ] Takže ak ide o reakcie, čo do mňa alebo čo do čo do tej choreografie, že to je odo mňa mnou tvorené, to im sa páčilo. A čo do hospitalierov, to oni už po prvej choreografii, keď sme keď som bol ešte vtedy aj u teba, tak už vtedy začali pozerať, že sa niečo deje. Len oni veľmi, vieš, no. No to je ako si to povedal, to je katolícky kraj a oni tam aj s tými jezuitmi, nie? No vieš, tam sa tam sa hanuka páli v sejme, takže u nich v parlamente. Takže to je toto tiež to môže byť katolícky kraj, ale chab je chabat, nie? Takže chabat je chabat. No je chabat. No čo tu budeme si hovoriť? Však oni sú tam každý rok a pália to na kamerách a keď tam príde ich ich posol, eh teda poslanec akože to zahásiť, tak oni ho ešte pol národu ho roznáša v hube. Ale všetci ti budú hovoriť, však ja som ja som katolík, ale ja som tiež Slovan a takéto veci, nie? No ale to nebudem do toho, aby som ich znova neprovokoval. No hej, hej, hej. Máte to tam pres. Takže je to bolo to kontroverzné aj s rádom hospitalierov to bolo kontroverzné, ale ja kde chodím, ja sa snažím reprezentovať. Tak ozaj, že ja sa nehanbím za to, že že ako to povedať, fanúšik alebo vieš, že vysvetľujem, lebo bol som napríklad u môjho účtovníka, on hovorí„No počkaj, ale to je ten jezuický a mal som možnosť mu vysvetliť, že nie. Tak a to, čo som sa naučil vlastne z tvojich filmov, tak eh tiež som im to tam vysvetľoval, že mám možnosť im to vysvetliť. O takto poviem, lebo sa znova rozkecám a znova zmením tému.

[ 01:26:16 ] Takže tam už ja som tam trošku za za cvoka, ale nie za takého cvoka, že čo nemá rozum, ale za takého cvoka, že ja žijem v úplne inom svete, že oni tomu nerozumejú, že ako ja môžem, že aj to nie hip-hop a rytiersky rád. No ako je to možné? No láme to hlavu ľuďom. Ale ja som dôkaz toho, že všetko sa všetko sa dá, keď sa ide so svetlom, keď sa keď sa ide pre dobré veci, tak eh všetko sa dá. Tak ale tak tie deti majú hiphop radi, rozumieš ma? Akože povedzme si to otvorene, hej? Oni žijú tým hiphopom dneska a eh proste takýmto tancom. Nie, nechcem povedať, že eh nie týmto moderným najviac, hej? Každý chce tancovať od Michaela Jacksona až po hiphopového nejakého, nie? Takže myslím si, že pre nich je to super vyjadrenie. To ti poviem úprimne, že aha, však u nás my sme traja od hiphopu. Ja už hiphopové choreografie poriadne ani nerobím. Lebo je u nás tak eh to som rád, akože to nie, že by som chválil seba alebo niečo, ale to som rád, že u nás je úplne jedno, či tančujú tancujú deti kontemporéry alebo tancujú hiph-hop. Všetci chcú byť v choreografii, v tej choreografii, kedy robím choreografiu takto streedensovú a to ozaj nemyslím tak, že ja som nejaký super, ale všetci chcú, lebo všetci chcú to svetlo šíriť. My kde prídeme, či mi veríte alebo nie, nám každý hovorí, že my sme nie, že my sme, že my sme nie z tejto zemi. Tak ako som to hovoril u teba vtedy eh v rozhovore kedysi aj rok dozadu.

[ 01:27:45 ] Ozaj my aj teraz, aj v tom Bulharsku, keď sme boli, však my sme boli v tábore, ktorý bol, my sme nevedeli, že to je veľký hotel a tam sú len len ukrajinské deti a ukrajinské, lebo nám to vybavovala poľská agentúra a boli sme v takom tábore a tam tiež najprv, vieš, lebo Ukrajinci, poliaci, tak to tiež kadejako na to. No politické veci, ktoré ja nebudem sa v to vliecť, ale bolo vidno, keď sme prišli, ako na nás pozerali, ako nás brali. My sme boli jediný poľský tábor, ktorý tam bol, rozumieš? A a keď sme odchádzali, tak som tak sme dostali rupsaky deti. No ja som to rozdal deťom, nie čiapky, rupsaky. Objímali sme sa hádam stokrát, kým sme sa rozlúčili. Deti prichádzali ku našim deťom ukrajinské poľsky. Češť, jak máš, vieš, skúšali takéto. No o mne už potom vedeli, že som Slovák, vieš, lebo tak ja sa za to akurát nehanbím a sa s tým všade chválim. Takže Takže teraz som odbočil od témy určite, čo? Nie, nie, dobre. Práveže veľmi dobre. No a takže u nás deti aký aký by štýl netančili, všetky chcú byť v tej choreografii. To som chcel povedať a už som potom trochu odbočil. Branko, ty si prezenal na samom začiatku, že vlastne eh v tom Poľsku tá tvoja misia 15ročná ide pomaly ku koncu a ideš trochu posvietiť zase na Slovensko a sme sa dohodli, že aj o tom niečo povieš a niečo pripravuješ. Tak prejdeme k tomu. Dobre. No už som asi dozrel do toho, že už ma to ťahne ťahá aj na rodnú hrudu. Rodnú hrudu. Tak vlastne tento rok áno.

[ 01:29:16 ] Ja už som to minulý rok avizoval, ale ešte sa nič nedialo také konkrétne. A tento rok už je aj na Telegrame je skupina. Je tam 60 ľudí, 63 bodajže teraz. Eh a áno, chcem robiť takú, nechcel by som to úplne tak nazvať choreografiu, ak niekto rozumie pod pojmom choreografia, to čo vlastne bolo teraz aj s týmito deťmi, lebo to bola veková eh kategória a to bola tá choreografia. Ja by som to ch na Slovensku chcem robiť niečo také, ani to nemôžem nazvať muzikál, lebo ja spievať neviem a keby som spieval, nik by neprišiel, ale chcem nejakú takú tanečnú show. To tiež znova nie je naše slovo, ale povedzme to teraz tak. nejakú tanečnú show, to nemusí byť 4ri minúty a tam je vek akýkoľvek od od neviem od päť rokov, lebo tí už začínajú niečo tam rozumieť trošku tie deti, že sa dá aj štyrirročné, ale s nimi viacej sa treba maznať. Jasné. Eh až po neviem 144 koľko, po 300, neviem akých máme podielníkov eh v akom veku, akých mladých. Takže to je pre všetkých, lebo tam by som chcel robiť eh celkovo mám dva nápady. Oni sa možnože aj spoja, lebo ja vždycky tak ako som na začiatku povedal, ja mám tak, že mám nejakú víziu, ale to v čase, ako sa to tvorí, tak ten obraz, ja to poviem tak, ten obraz sa vypĺňa, vyplňuje a doplňuje, zaostruje, až príde potom vlastne niečo také, ako bolo teraz. Aj táto choreografia, ona mala byť ešte trošku iná, ale no už možnosti neboli také. A na Slovensku chcem robiť vlastne hm rozhovor eh so Swarogom, lebo si myslím, že to ešte ľudia umíjajú. Ja som im to tam aj postavil.